Bola naša planéta predurčená k vzniku života?
Čelili sme už niekoľkým masovým vyhynutiam, život na Zemi však stále prekvitá
Keď sa pozriete okolo seba, takmer všade môžete nájsť život. Niekedy sa môže zdať, že naša planéta bola špecificky navrhnutá tak, aby bola priaznivá k životu, píše portál SYFY. Môžete to pozorovať vo vzduchu, vo vode, na súši, ale aj hlboko pod zemou.
Je život na Zemi nevyhnutný? Je pravda, že vieme o niekoľkých masových vymieraniach, ktoré zničili väčšinu života na Zemi. Nie však všetok. Je to fascinujúce, pretože aj napriek niekoľkým ochromujúcim obdobiam bola klíma Zeme relatívne stabilná. Hovoríme o časovom rozmedzí 3-4 miliárd rokov.
Zároveň to prináša aj malú dávku znepokojenia. Vieme, že hviezdy časom starnú a žiaria oveľa teplejšie. Dôkazy naznačujú, že pri vzniku života na Zemi bolo Slnko o 30% slabšie, ako dnes. Môže to znamenať dve veci: Buď by mal byť dávny život kocka ľadu, alebo by Zem mala v dnešnej dobe vrieť. Pravdivé však nie je ani jedno z týchto tvrdení, čo je naozaj zvláštne.
Mladé Slnko
Tak zvláštne, že vznikol aj paradox, ktorý sa nazýva Paradox slabého, mladého Slnka. Viacero vedcov predpokladá, že Zem musí mať akýsi termostat, ktorý upraví systém tak, aby nezamrzol, ale ani sa neuvaril. Vedci predpokladajú, že existuje systém, ktorý by vedel planétu schladiť v prípade, že by bola príliš horúca.
Akási planetárna spätná väzba naozaj existuje a môžeme ju pozorovať aj v súčasnosti. Ak sa do atmosféry vypustí príliš oxidu uhličitého, zohrejú sa oceány a to vypustí viac oxidu uhličitého. Ide o slučku, ktorá však nemusí mať dobrý koniec.
Neprehliadnite
Preto sa vedci rozhodli vytvoriť fascinujúcu simuláciu. Ich cieľom bolo zistiť, či si planéta s vhodnými podmienkami dokáže tieto podmienky udržať aj dlhodobo. Vytvorili 100-tisíc planét a simulovali ich teploty po dobu 3-miliárd rokov.
Občas prihodili nejakú udalosť, ktorá by planétou otriasla. Otázka bola, či sa dokáže planéta spamätať alebo nie. Každá planéta mala sto pokusov. Ukázalo sa, že zo 100-tisíc planét bolo 9% úspešných aspoň raz. 1,4-tisíc planét bolo úspešných hneď na prvý pokus.
Niektoré planéty boli úspešné raz, iné dvakrát, Len jedna planéta bola úspešná stokrát zo sto pokusov. Ukázalo sa, že nič nedokáže tejto planéte pokaziť vhodné podmienky. Napriek tomu autor nedokázal presne popísať, čo môže za obývateľnosť planéty. Tvrdí, že ide o kombináciu šťastia a náhodných udalostí. Skúmanie obývateľnosti planét je však zložitý proces, kde je v hre veľa neznámych.
Komentáre