SpravodajstvoVeda a výskum

Astronómovia sa stretli s prípadom „neviditeľných“ hviezd. Sú natoľko tmavé, že ich nedokážeme pozorovať

Uprostred prázdneho priestoru sa vyskytla neznáma gravitačná sila, ktorá ohýbala lúče neďalekej hviezdy. Podľa nej dokázali vedci vypočítať, čo sa tam nachádza

V júli a auguste 2016 si astronómovia všimli niečo veľmi zvláštne. Dáta, ktoré prišli z observatória Gaia poukazovali na hviezdu, ktorá sa rozjasnila a následne opäť zhasla. O týždeň sa tento jav opakoval znova.

Zvláštnosť v tejto situácii nie je správanie sa hviezdy samotnej, no vedci zaznamenali gravitáciu neviditeľného objektu, ktorý zakrivoval čas a priestor, čím zväčšoval svetlo hviezdy, ktoré prešlo okolo. Až teraz prišli na to, čo tento nezvyčajný fenomén spôsobilo. Ide o sústavu dvoch hviezd, 2 544 svetelných rokov od nás. Hviezdy sú tak tmavé, že ich nedokážeme vôbec vidieť, no na základe gravitácie, ktorou ovplyvnili svetelné lúče, vedci dokázali vypočítať ich hmotnosť, vzdialenosť a obežnú dráhu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Táto technika by mohla pomôcť lokalizovať skryté masívne objekty v našej galaxii, vrátane miliónov osamotených čiernych dier. Najväčšou stopou bolo pre skupinu astronómov práve neustále rozjasňovanie a zhasínanie zdrojového svetla. Tento jav pomenovali Gaia16aye.

„Ak máte len jednu šošovku (pozn. redakcie: jav, kedy gravitačná sila ohýba lúče svetla sa nazýva gravitačná šošovka) ktorá patrí jednému objektu, nárast a ústup jasnosti by bol plynulý. V tomto prípade išlo o prudké zmeny, ktoré sa za dobu 500 dní opakovali 5-krát,“ vysvetľuje astronóm Lukasz Wyrzykowski, z univerzity vo Varšave.

Pozorovanie neviditeľného

Tento fakt poukazoval na sústavu dvoch hviezd, známu tiež ako binárna sústava. V prípade Gaia16aye bola gravitačná šošovka komplexným vzorcom regiónov, ktoré spôsobili nárast jasnosti prechádzajúceho svetla. Objekt, nachádzajúci sa v pozadí sústavy, sa prudko rozjasní a následne zhasne.

Pozorovanie „neviditeľných“ hviezd ukázalo sústavu dvoch červených trpaslíkov, ktoré obiehajú spoločný stred každé 2 pozemské roky. Červené trpaslíky sú hviezdy, vyžarujúce len málo svetla, obvykle 1/10 000 žiarivosti Slnka. Tvoria väčšinu hviezd v galaxii.

„Túto sústavu vôbec nevidíme, no jej vplyv na okolitý vesmír nám dokázal prezradiť úplne všetko,“ dodáva astronóm Przemek Mróz.

Tím vedcov dúfa, že sa im podarí nájsť osamotené čierne diery. Tento druh nemá okolo seba hviezdu, z ktorej by vysával hmotu, tým pádom nemá akréčny disk (pozn. redakcie: Jedná sa o prstenec rozžeravenej hmoty, ktorý špirálovito padá dovnútra čiernej diery). Keďže čierna diera nemá okolo seba žiarivú hmotu, ktorá by ju pomohla identifikovať, je prakticky nepozorovateľná.

Nová technika dokáže podľa vplyvov masívnych gravitačných objektov na okolitý vesmír identifikovať, o aký typ objektu ide. Tím verí, že sa im tento rok podarí objaviť prvé osamotené čierne diery.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close