Astronómovia pomocou umelej inteligencie nahliadli pod tie najtmavšie miesta na Mesiaci
Na povrchu nášho Mesiaca existuje množstvo kráterov, kde Slnko nedosvieti. Čo sa v nich nachádza?
Náš Mesiac má obrovské množstvo tmavých škvŕn. Tie sa nachádzajú spravidla na dne kráterov – na mieste kde Slnko nesvieti, bez ohľadu na dennú dobu, píše portál Universe Today.
Tieto miesta fascinovali vedcov už celé desaťročia. Bez slnečného svetla ide o regióny s nižšou teplotou, kde sa nachádza ľad. Keďže voda sa považuje za najdôležitejšiu látku pre život, tieto krátery budú kľúčové pre akúkoľvek budúcu výpravu na Mesiac.
Nedostatok svetla ale znamená aj to, že do týchto kráterov nevidíme. Čo sa ukrýva na dne jedného kráteru sa pokúsila zistiť misia americkej NASA, LCROSS. Tá na to išla celkom priamočiarym spôsobom – vystrelením projektilu do kráteru Cabeus. Následne analyzovali zloženie jeho dna prostredníctvom prachu, ktorý sa nárazom rozvíril. Tento pokus odhalil, že na dne kráterov sa nachádza relatívne veľké množstvo vody.
Doteraz však nikto nedokázal nahliadnuť do kráterov priamo. Samozrejme, že krátery nie sú úplne bez svetla. Je možné, že sa pár lúčov odrazí od okolitých kopcov, priamo do kráteru, no stále to nie je dosť na to, aby sme tam mohli nahliadnuť. Všetky fotografie boli príliš zrnité na to, aby mohli vedci povedať, čo sa tam nachádza.
Inštitút Maxa Plancka prišiel so zaujímavou novou technológiou. Použili špeciálnu umelú inteligenciu s názvom HORUS (pozn. redakcie: Hyper-effective noise Removal U-net Software), ktorá pomáha astronómom vyčistiť zrnité fotografie dna kráterov. Umelá inteligencia ale robí viac, než len to. Softvér musí odstrániť šum, ale aj upraviť niektoré ďalšie faktory, napríklad pohyb sondy.
Neprehliadnite
Prevratná technológia
Vedci kalibrovali umelú inteligenciu pomocou 70-tisíc obrazov, zachytených sondou Lunar Reconnaissance Orbiter. Následne ju použili v praxi, na 17 odlišných, temných, kráterov. Všetky krátery sa nachádzali v oblasti južného pólu a najväčšia študovaná oblasť mala 54 štvorcových kilometrov.
Umelá inteligencia nám ukázala, čo sa pod rúškom tmy nachádza, no zatiaľ nám nedokáže ukázať žiadne stopy, ktoré by nasvedčovali prítomnosť ľadu. Napriek tomu ide o obrovský krok dopredu. Budúce misie, ktoré sa rozhodnú kráter preskúmať musia vedieť, do akého terénu vstupujú. Umelá inteligencia HORUS robí presne to. Dokáže rozoznať geologické črty s dĺžkou len niekoľkých metrov. Tie by mohli byť mimoriadne nebezpečné pre pristávací modul, alebo rover.
Umelá inteligencia nám umožnila nahliadnuť tam, kam ľudské oko nevidí. Veľké množstvo kráterov je neustále zahalených v tme, no s pomocou softvéru, akým je HORUS, sa môžeme lepšie pripraviť na budúce misie. Už o pár rokov by sa mali na Mesiac vrátiť ďalší ľudia, je teda možné, že sa nám potom podarí objaviť, či sa v týchto tmavých oblastiach naozaj nachádza voda.
Komentáre