SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Astronómovia objavili vesmírnu kuriozitu: V jadre trpasličej galaxie sa nachádza najmenšia supermasívna čierna diera

Jej hmotnosť je na pomery "normálnych" supermasívnych čiernych dier naozaj veľmi malá.

Astronómom sa v trpasličej galaxii Mkr 462 podarilo objaviť naozaj drobnú supermasívnu čiernu dieru. Jej hmotnosť je približne 200-tisíc násobok hmotnosti Slnka, čo je na pomery týchto galaktických monštier naozaj veľmi málo, píše portál IFL Science.

Supermasívne čierne diery ležia v jadrách väčšiny galaxií a ich hmotnosť sa pohybuje v miliónoch až miliardách hmotností nášho Slnka. Pre porovnanie, Sagittarius A*, supermasívna čierna diera v strede Mliečnej dráhy, má hmotnosť približne 4-miliárd našich Sĺnk, no považuje sa za jednu z menších supermasívnych čiernych dier.

Tieto galaktické monštrá sú zároveň jednou z väčších kozmických záhad. Astronómovia nemajú tušenie ako je možné, že je ich hmotnosť tak vysoká. Podľa simulácií by nemali mať supermasívne čierne diery dostatok času od vzniku vesmíru, aby získali pozorovanú hmotnosť. Objav tejto „zakrpatenej“ supermasívnej čiernej diery by ale mohol priniesť nové informácie a pomôcť astronómom záhadu vyriešiť.

„Zatiaľ nemôžeme poskytnúť silné tvrdenia. Táto drobná supermasívna čierna diera je len jedným príkladom a na uspokojivé výsledky ich potrebujeme ešte niekoľko. Náš objav by ale mohol povzbudiť ďalších vedcov v pátraní po týchto objektoch,“ vyjadril sa Jack Parker, jeden z autorov štúdie.

Vedci svoje pozorovania upriamili na skupinu ôsmich trpasličích galaxií. Mali totiž podozrenie, že jedna z nich by mohla mať vo svojom jadre rastúcu supermasívnu čiernu dieru. Toto tvrdenie stálo na základe prieskumu Sloan Digital Sky Survey.

Ak čierna diera rastie, znamená to, že aktívne pohlcuje hmotu okolo seba. V takomto prípade sa ľahšie hľadajú v iných spektrách elektromagnetického žiarenia. Počas pohlcovania hmoty totiž vylučujú vysokoenergetické častice viditeľné v röntgenovom spektre. Preto astronómovia využili röntgenový detektor americkej NASA, Chandra. Pomocou neho dokázali potvrdiť, že sa medzi ôsmimi trpasličími galaxiami naozaj nachádza záhadná čierna diera.

„Čierna diera v jadre galaxie Mrk 462 je jedna z najmenších supermasívnych čiernych dier, ktoré sme doteraz boli schopní nájsť,“ vysvetľuje Parker.

Ako táto čierna diera vznikla?

Hoci vedci nemajú zatiaľ jasné vysvetlenie toho, prečo je supermasívna čierna diera tak prekvapujúco malá, existuje niekoľko teórií. Jednou z nich je, že čierna diera vznikla z úplne prvej generácie hviezd, ktoré vo vesmíre vznikli. Tieto hviezdy boli oveľa masívnejšie než naše Slnko. Na konci ich životného cyklu explodovali ako supernovy a po sebe zanechali masívnu čiernu dieru.

Táto čierna diera pohltila všetok materiál, ktorý po explózii ostal a pokračovala v pohlcovaní všetkého, čo sa okolo nej nachádzalo. Vďaka tomu mohla jej hmotnosť rásť naozaj rýchlym tempom. Ďalším vysvetlením môže byť vzniknutie čiernej diery „z ničoho“. Po veľkom tresku bol vesmír hustejší a chaotickejší, než je dnes. Za určitých podmienok sa mohol vesmír zrútiť sám do seba a vytvoriť čiernu dieru.

Takéto čierne diery sa označujú ako primordiálne a momentálne existujú len na papieri. Viac informácií sa pokúsi získať nedávno spustený vesmírny teleskop Jamesa Webba.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close