SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Amerika má najväčší armádny rozpočet na svete: Čo by sa stalo, keby tieto prachy dostala NASA?

600-miliárd amerických dolárov ročne. Ako by vyzeral svet, keby bola táto suma využitá na preskúmavanie vesmíru?

Americká vesmírna agentúra, NASA, momentálne vedie vesmírny priemysel. Čo by sa ale stalo, ak by Spojené štáty vrážali do vesmíru toľko, čo do armády? O tom hovorí YouTube kanál Second Thought.

USA má najväčší rozpočet pre armádu, závratných 600-miliárd dolárov ročne. Pre porovnanie, NASA dostáva za rok len 18.5-miliárd dolárov. Potrebuje však Amerika tak obrovskú armádu? Ide o politickú diskusiu, do ktorej sa zapájať nechceme, no pre porovnanie, druhou najväčšou armádou je Čína, no tá do tejto oblasti vráža len 160-miliárd dolárov.

Pravdou je, že záujem verejnosti o vesmír klesol. Keď prebiehali vesmírne preteky, každý Američan chcel, aby jeho krajina porazila „zlý“ Sovietsky zväz. Všetky oči sa upierali k oblohe a počas tohto obdobia bol rozpočet NASA oveľa väčší. Keď sa však ľudia dostali na Mesiac, vesmír prestal verejnosť zaujímať.

Obrovské dotácie

Ak by však dnes NASA skončila s armádnym rozpočtom, výroba nových teleskopov by sa skrátila z 10-20 rokov len na dva. Zároveň by sme videli teleskopy, ktoré by s prehľadom prekonali Hubblov vesmírny teleskop. Zároveň by mohla byť vybudovaná lepšia infraštruktúra, ktorá by znamenala rýchlejší prenos dát.

V praxi by sme dostávali nové vedecké objavy oveľa rýchlejšie. S tak veľkým rozpočtom by si NASA mohla dovoliť dotovať súkromné vesmírne spoločnosti, ako napríklad SpaceX. Práve SpaceX je známy tým, že sebavedomo posúva hranice čoraz ďalej. Je ťažké posúdiť, aké technológie by mohli s väčším rozpočtom vzniknúť, no je veľká šanca, že by išlo o niečo pokročilejšie, čo by možno hraničilo so sci-fi.

Jedno je však isté. S obrovským rozpočtom by neboli problémy, ktoré má NASA teraz a to konkrétne s výstavbou základne na Mesiaci. Všeobecne má program Artemis problémy a ešte nie je isté, či stihnú ďalšie pristátie človeka na Mesiaci, v roku 2024. Dôvodom sú práve dotácie.

S väčším rozpočtom by mohlo fungovať viacero misií súčasne a aktívnych by bolo neporovnateľne väčšie množstvo astronautov. Je možné, že by v tomto prípade NASA zvažovala aj misie s ľudskou posádkou.

Ďalším nápadom, ktorý by sa s väčším rozpočtom stal takmer určite realitou je rotujúca vesmírna stanica. Už v roku 1903 sa vedelo, že rotácia môže vytvoriť umelú gravitáciu a odvtedy bola stanica takéhoto typu charakteristickým prvkom vesmírnych sci-fi diel. NASA má plány na takúto stanicu, no práve kvôli nedostatku financií boli plány zmrazené a nikdy nedošlo k ich zrealizovaniu. Za 600-miliárd by bolo možné umiestniť rotujúce stanice všade po sústave, čo by uľahčilo objavovanie.

Kolonizácia Marsu by sa stala otázkou maximálne desiatich rokov. S armádnym rozpočtom by za túto dobu dokázala NASA vybudovať infraštruktúru pre 40-tisíc kolonistov. Zároveň by mohla okamžite pripraviť misie, ktoré by zamierili k oceánom pod povrchom mesiacov Saturnu a Jupitera. Vedci tvrdia, že v týchto vodách by sa mohol nachádzať život. Jediné, čo momentálne bráni NASA jeho objaveniu, sú peniaze.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close