SpravodajstvoVeda a výskum

Ako znie vesmír v okolí Slnečnej sústavy? Sonda Voyager prináša znepokojivé zvuky

Tri mesiace po opustení Slnečnej sústavy sa sonde podarilo zachytiť zvláštne frekvencie.

Každá jedna, človekom vyrobená, sonda vykonávala všetky vedecké merania vo vnútri heliosféry. Ide o obrovskú magnetickú bublinu ktorú vytvára naše Slnko. Táto hranica bola prekonaná 25. augusta 2012, sondou americkej vesmírnej agentúry, NASA. Bola to sonda Voyager 1, ktorá sa ako prvá dostala za hranice našej Slnečnej sústavy, píše portál SciTech Daily.

Osem rokov potom sonda posiela dáta, ktoré vedcom približujú prostredie medzihviezdneho priestoru a prinášajú vedcom prvý pohľad na to, ako vyzerá vesmír za hranicami nášho domova. Údaje, ktoré sonda Voyager 1 zaznamenáva sú stále do istej miery ovplyvňované našou ochrannou bublinou, no čím ďalej sa dostáva, tým je stopa heliosféry menšia a menšia.

„Máme približné odhady toho, ako ďaleko musí Voyager 1 letieť, aby sme mohli vidieť oveľa čistejšie vody medzihviezdneho vesmíru. Netušíme však, za akú dobu sa do toho bodu dostaneme,“ tvrdí Stella Ocker z Cornell University.

Ocker v pondelok, 10. mája, publikovala štúdiu v Nature Astronomy, v ktorej sa uvádza niečo, čo by mohlo byť prvým meraním hustoty materiálu v medzihviezdnom priestore. Medzihviezdny priestor je časť vesmíru medzi hviezdami, ktorá je plná častíc a žiarenia. Veľa ľudí si predstavuje tiché a pokojné prostredie, avšak opak je pravdou. Ide o celkom hlučné a rušivé miesto, ktoré môže znieť strašidelne.

Divoký priestor

Rovnako ako oceán u nás na Zemi, aj medzihviezdny priestor je plný turbulentných vĺn. Tie najväčšie prichádzajú z rotácie našej galaxie. Menšie sú vlny energie, ktoré pochádzajú z explózií supernov a tie najmenšie pochádzajú z hviezd. Tieto neviditeľné vlny sa šíria vesmírom a popri tom rozvibrujú elektróny okolo nich. Následne vzniká špecifická frekvencia, ktorá sa líši podľa toho, ako husto sú elektróny v určitom regióne na sebe. Čím vyššia je hustota elektrónov, tým je tón frekvencie vyšší. Sonde Voyager 1 sa podarilo tieto frekvencie zachytiť.

Tri mesiace po opustení heliosféry zachytila sonda Voyager 1 zvuky z medzihviezdneho priestoru. O šesť mesiacov neskôr zachytila ďalší zvuk, ktorý bol tentokrát hlasnejší a vyšší. Vedci usúdili, že medzihviezdny priestor bol okolo sondy čoraz hustejší. Záznamy „hvízdania“ sa v dátach sondy objavujú v nepravidelných intervaloch aj dnes. Vedci podľa nich študujú hustotu priestoru okolo sondy, no musia byť trpezliví. Ide o dlhodobý výskum, ktorý je náročný na čas. Rovnako zachytenie zvuku nie je samozrejmosťou.

„Zvuky, zachytené sondou Voyager 1 sa objavujú len raz za rok. Spoliehali sme sa len na ne no vďaka tomu sme mali málo údajov,“ vyjadrila sa Stella Ocker.

Tím vedcov sa momentálne pokúša vytvoriť fyzický model emisií, ktoré v medzihviezdnom priestore produkujú frekvencie, zachytené sondou. Cieľom tímu je ich nejakým spôsobom interpretovať.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close