SpravodajstvoVeda a výskum

Ako vznikajú galaxie a čo spôsobuje ich „smrť“?

Vedci nachádzajú zaujímavú spojitosť s čiernymi dierami v ich jadre

V 20. rokoch študoval vedec Edwin Hubble stovky galaxií. Prišiel na to, že všetky galaxie spadajú do niekoľkých širokých kategórií. Zistil, že niektoré obsahujú elegantné špirály, tvorené z jasných hviezd, iné boli viac kruhové, alebo eliptické, bez výraznejšej vnútornej štruktúry. V roku 1926 vytvoril schému, podľa ktorej sa určovali typy rôznych galaxií. Tá sa nazýva Hubblova schéma.

Hubblova schéma ich rozdeľuje podľa ich tvaru. Ak by sme chceli Hubblovu schému znázorniť graficky, vyzerala by ako ladička. Ak sa na grafické znázornenie schémy pozrieme bližšie, môžeme vidieť postupnosť v evolúcii galaxií. Galaxie podľa Hubblovej teórie začínajú ako kruhovité, neskôr sa sploštia do eliptických a stávajú sa z nich špirálovité galaxie, ktoré sa delia na dve kategórie. Píše o tom portál Universe Today.

Život galaxií
Znázornenie Hubblovej ladičky. Zdroj: Wikipedia

Veľa vedcov považovalo Hubblovu schému za rozumný model, avšak sám Hubble varoval pred predčasnými závermi. Dnes už vieme, že sa z eliptických galaxií nestávajú špirálovité. Rovnako vieme, že formácia galaxií je komplexný proces. Napriek tomu bola Hubblova schéma začiatok snahy o pochopenie vzniku, evolúcie a zániku galaxií okolo nás.

Nové hviezdy

Jednou z vecí, ktorá nás posúva vpred je chápanie, že evolúcia galaxií sa netýka ich tvaru, ale skôr schopnosti tvoriť nové hviezdy. Galaxie, ktoré sú schopné vytvárať nové hviezdy majú väčšinou regióny posiate jasnými modrými hviezdami. Veľké modré hviezdy totiž nemajú dlhú životnosť, a tak sa ich existencia považuje za dôkaz o produktivite galaxie.

Naopak, galaxie blížiace sa ku koncu svojho života, budú preplnené tmavými, červenými hviezdami. Červení trpaslíci majú najdlhšiu životnosť, preto v galaxii ostávajú ako jediné preživšie hviezdy. Medzi týmito dvoma členeniami existuje akési medziobdobie, ktoré sa nazýva zelená éra.

Keďže galaxie každého tvaru môžu prechádzať modrým, zeleným, alebo červeným obdobím, vedci prišli na to, že tvar galaxie nemá žiaden vplyv na schopnosť tvoriť nové hviezdy. Čo však vplyv má, sú čierne diery. Vedci tvrdia, že sú jedným z hlavných faktorov. Väčšina galaxií má vo svojom jadre supermasívnu čiernu dieru, ktorá ťahá všetok vesmírny prach a dym do stredu galaxie. Tam majú častice väčšiu šancu zraziť sa dokopy a vytvoriť novú hviezdu.

Keď ale supermasívna čierna diera pohltí blízku hmotu a prejde do aktívneho obdobia, môže všetok plyn „vyhnať z galaxie preč a ukončiť produkciu nových hviezd. Nová štúdia rovnako potvrdzuje vzťah čiernych dier a schopnosti galaxií vytvoriť nové hviezdy. Čierna diera v mladom veku pomáha galaxii, avšak ako postupne rastie, jadro galaxie sa zahrieva do bodu, kedy je všetok plyn „odstrčený“ preč a galaxia začína pomaly umierať.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close
Pracovné ponuky