Ako sa prvá „vesmírna prechádzka“ takmer skončila katastrofou?
Od prvého výstupu až po pristátie sa všetko kazilo
Pojem vesmírne preteky označuje neoficiálne súperenie USA a Sovietskeho zväzu o to, kto získa väčšiu technologickú prevahu v oblasti dobývania vesmíru.
Rusko úspešne odštartovalo vesmírne preteky vypustením prvej družice do vesmíru, Sputnik 1, v roku 1957. Následne získali prvenstvo aj vo vyslaní prvého živého tvora do vesmíru, ktorým bol pes Lajka. Ďalšie prvenstvo, ktoré Sovietsky zväz získal bolo vyslanie prvého človeka do vesmíru, kozmonauta Jurija Gagarina v roku 1961, píše airspacemag.com
Prvá vesmírna prechádzka
18. marca 1965 odštartovala raketa sovietskeho programu Voschod, s názvom Voschod 2. Jej úloha bola dokázať, že v otvorenom priestore dokáže človek prežiť. Aj v tejto oblasti získal Sovietsky zväz svoje prvenstvo, no misia bola po celý čas len krôčik od katastrofy.
Kozmonaut Alexej Leonov bol po výstupe z kapsuly Voschod 2 prvým človekom, ktorý v otvorenom vesmíre strávil 12 minút. Po uplynutí času dostal hlásenie od kolegov, že je čas vrátiť sa naspäť dovnútra. V ten moment si uvedomil, že sa jeho skafander kvôli absencii atmosférického tlaku deformoval.
„Uvedomil som si, že sa mi nohy oddelili od topánok a prsty od rukavíc, pripevnených na moje rukávy. V ten moment bolo nemožné vrátiť sa naspäť do kapsuly,“ píše sa v knihe Dve strany Mesiaca, v ktorej Alexej Leonov spomína na svoju prvú „vesmírnu prechádzku.“
Kapsule Voschod 2 boli navrhnuté tak, aby sa tam vedeli „napratať“ traja kozmonauti. Tí však museli dodržiavať prísnu diétu, aby sa dovnútra zmestili. Alexej dobre vedel, že nemá najmenšiu šancu prepchať sa cez vzduchový uzáver, obzvlášť keď je jeho skafander deformovaný. Jediným riešením, ktoré ho napadlo bolo uvoľniť tlakový uzáver na skafandri a postupne vypúšťať kyslík, aby sa zbavil prebytočného tlaku.
Neprehliadnite
„Najprv mi napadlo oznámiť vedeniu, čo sa chystám urobiť, ale rozhodol som sa mlčať. Nechcel som vyvolať nervozitu. V danej situácii mi nikto nemohol pomôcť,“ spomína Leonov.
Dobre vedel, že riskuje hypoxiu (pozn. redakcie: nedostatok kyslíku). Celý manéver trval dlhšie, než Leonov plánoval. Začal cítiť nárast teploty, ktorý sa začal na chodidlách arozširoval sa do celého tela. So všetkým manévrovaním, ktoré musel vykonať riskoval prehriatie tela. Následne, keď sa dostal dovnútra, musel vykonať ešte jeden nemožný manéver. V tesnej vzduchovej komore sa musel otočiť a zavrieť poklop, aby jeho kolega mohol vyrovnať tlak medzi komorou a zvyškom kapsuly.
Ďalšie problémy
To však bol len začiatok ich problémov. Po návrate dovnútra zistili, že ich automatický pristávací systém zlyhal. Museli preto prejsť na manuálne riadenie a mali dostatok paliva len na jedno upravenie trajektórie. Alexej Leonov, ako navigátor musel preto odhadnúť, kde s kapsulou pristanú. Rozhodol sa pre miesto, západne od pohoria Ural.
Po manuálnej úprave kurzu a naštartovaní motorov, ktoré ich mali spomaliť boli pripravení zosadnúť na povrch Zeme.
„Po odpale trysky sme mali približne 10 sekúnd, kým sa orbitálny modul oddelí od toho pristávacieho. Počítal som v hlave sekundy,“
Niečo však bolo zle a dvojica kozmonautov cítila, akoby ich niečo ťahalo zozadu. Pri prechode atmosférou prístroje ukazovali preťaženie 10G, tak silné, že im praskli niektoré drobné žilky v očiach. Jeden z káblov zachytil orbitálny modul, čo spôsobilo nekontrolovateľné točenie. To sa zastavilo vo výške približne 100 km, kedy sa kábel prepálil a oslobodil kapsulu. Následne sa otvorili padáky a modul pristál uprostred Sibíru, 2-tisíc kilometrov od mesta Perm.
Komentáre