SpravodajstvoVeda a výskum

Ako pristane OSIRIS-REx na zložitom teréne asteroidu Bennu?

Stiesnené podmienky neumožnili vedcom použiť ich hlavný pristávací systém

Sonda americkej NASA, OSIRIS-REx, sa dostala pred rokom k asteroidu Bennu. Jej misiou je preskúmať jeho netradičný povrch, ide totiž o objekt, ktorý je iný, než väčšina asteroidov. Namiesto hladkého povrchu je takmer celý posiaty skalami. Misia je natoľko náročná, že NASA musela prehodnotiť postup zberu vzoriek.

Prvotne plánovali použiť systém LIDAR (pozn. redakcie: Light Detection And Ranging). Je to navigačný systém, ktorý vydáva pulzy svetla a číta jeho odrazy. Meraním rýchlosti návratu pulzov dokáže načrtnúť obraz objektov, na ktoré svetlo svieti. Navrhnutý bol tak, aby umožnil sonde pristáť na miestach, veľkých aspoň 50m. Po príchode k asteroidu sa však ukázalo, že také miesta vedci nenájdu. Najväčšie pristávacie miesto má v priemere len 16 m.

Tím OSIRIS-REx musel prísť s novým riešením. Potrebovali zabezpečiť bezpečné pristátie sondy na veľmi malom priestore a na to použili systém NFT (pozn. redakcie: Natural Feature Tracking). NFT sa spolieha na katalóg fotografií s vysokým rozlíšením, ktoré sonda zhotovila. Počas toho, ako bude pristávať sa snímky porovnajú so živým kamerovým záznamom a tým umožní sonde dosadnúť na povrch.

Zložitá misia

Minulý rok vybral tím NASA štyri pristávacie miesta, ktoré sa nakoniec zúžili na dva. Nightingale a Osprey sú názvy týchto miest, nad ktorými sonda preletela a zhotovila niekoľko ostrých záberov. Pristávacie miesta sú zachytené z viacerých uhlov a za viacerých svetelných podmienok, aby tím mohol garantovať čo najväčšiu presnosť.

U nás na Zemi vedci analyzovali tieto fotografie a pomocou nich identifikovali nebezpečné skaly, ktoré by mohli sondu poškodiť. Potom fotografie skombinovali s dátami z lasera a vytvorili detailnú mapu povrchu Bennu.

Momentálne je na pláne niekoľko cvičných procedúr. Počas nich vedci zistia presnosť pristávacích senzorov a aj to, či je sonda schopná v prípade núdze pristávanie prerušiť. Celý proces bude prebiehať automaticky, pretože Bennu sa nachádza príliš ďaleko pre ovládanie v reálnom čase. V auguste nastane potom prvý skutočný zber vzoriek. OSIRIS-REx môže vykonať hneď niekoľko odberov v prípade, že by bol prvý neúspešný.

Sonda opustí asteroid Bennu v roku 2021 a na Zem by sa aj so vzorkami mala vrátiť v roku 2023.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Asteroid bennu OSIRIS-REx pristátie Vesmír Vzorky Zem
Close
Close