Ako nájsť život pod 30 km vrstvou ľadu? NASA má riešenie! Je ním obrovský vŕtací robot poháňaný jadrovým reaktorom

tunelovaci robot nasa europa
Zdroj: Alexander Pawlusik, LERCIP Internship Program NASA Glenn Research Center

Európa je jedno z najsľubnejších miest v našej slnečnej sústave, kde by sa mohla vyskytovať nejaká forma života. Štvrtý najmenší mesiac Jupitera je totižto pokrytý ľadom, pod ktorým by sa mohli nachádzať oceány plné záhadných živočíchov. Problém však je, že ľadová škrupina môže byť podľa odborníkov hrubá až 30 kilometrov. Aktuálne neexistuje spôsob, ako takúto obrovskú vrstvu ľadu prekonať, no výskumný tím COMPASS z NASA sa na tento problém pozrel bližšie a zistil, že jedno riešenie by sa našlo, no jeho možná realizácia je otázna. 

Zavŕtanie sa až do oceánu

Riešením by mohol byť podľa výskumníkov obrovský vŕtací robot, ktorý by bolo možné vytvoriť v dvoch rôznych modifikáciách. Jednou je robot s malým jadrovým reaktorom, pričom druhý je robot vybavený modulom s rádioktívnym tepelným zdrojom. V oboch prípadoch by robot fungoval na princípe topenia ľadu pod sebou, čím by sa pomaly dostával cez vrstvy ľadovej škrupiny. Oba typy by pritom boli schopné pohybu aj v prípadnom oceáne, ktorý by sa nachádzal pod ľadovou vrstvou mesiaca Európa. 

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Hľadanie života

Najväčšou úlohou vŕtacieho robota by bolo hľadanie života pod ľadom, či už súčasného, alebo vyhynutého. Robot by mal byť ale schopný analyzovať aj jednotlivé vrstvy ľadu, vďaka čomu by ľudstvo opäť porozumelo jednotlivým procesom vo vesmíre o čosi viac. 

Ide len o koncepčnú štúdiu

Celý projekt je aktuálne len koncepčnou štúdiou a je vysoko nepravdepodobné, že bude v najbližších rokoch zrealizovateľný. Nasadenie takéhoto stroja, ako aj jeho vývoj, by trvalo niekoľko rokov. Ďalším problémom by mohlo byť aj narušenie prípadného ekosystému na mesiaci Európa. Samozrejme, najväčším problémom by bolo dopravenie takéhoto stroja na povrch mesiaca Európa, ako aj jeho vyslanie do vesmíru. Vystreliť jadrový reaktor do vesmíru totižto nie je sranda a potencionálne riziko by bolo naozaj obrovské. 

Zdroj: phys.org via Futurism , úvodný obrázok (Alexander Pawlusik,
 LERCIP Internship Program NASA Glenn Research Center)

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre