SpravodajstvoVeda a výskum

Ako ľudský mozog oddeľuje, ukladá a získava spomienky? Vedci prichádzajú s významnými zisteniami

Vedci sa pozreli hlbšie do nášho mozgu a pokúšali sa prísť na to, akým spôsobom si ukladáme a vybavujeme rozličné udalosti

Ako fungujú naše spomienky? Aj napriek obrovským pokrokom v medicíne ostáva táto oblasť záhadou. Vedci sa ale pomaly približujú k odpovediam a v najnovšej štúdii sa im podarilo identifikovať dva typy buniek, ktoré zodpovedajú za organizovanie spomienok na základe toho, kedy sa odohrali.

Táto štúdia bola publikovaná v Nature Neuroscience. Nielenže výskumníkom ukazuje, ako môže náš mozog fungovať, no vďaka nej získajú aj viac informácií o neurologických ochoreniach, ako napríklad Alzheimerova choroba, informuje portál SciTech Daily. Štúdia vychádzala z presvedčenia, že hoci žijeme svoje životy ako jeden neprerušovaný celok, výrazné životné momenty sa v mozgu ukladajú ako individuálne spomienky. Vedci sa teda pokúšali zistiť proces, ktorý nám umožní vytvoriť jasný začiatok a koniec určitej spomienky.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vo svete vedy je tento jav označovaný ako „segmentácia udalostí“ a o tom, ako v našom mozgu prebieha toho vieme len veľmi málo. 20 dobrovoľníkov, ktorí museli podstúpiť chirurgickú liečbu epilepsie, sa zapojilo do štúdie, ktorá nazrela do hlbín nášho najzložitejšieho orgánu. Výskumníci zaznamenávali mozgovú aktivitu a sledovali, ako sa mení keď dobrovoľníci sledujú rozličné videoklipy.

Kognitívne zábery

Obsahom klipov boli rôzne druhy záberov, ktoré mali spúšťať rôzne druhy „kognitívnych zábran“. Ich úlohou bolo spustiť zmeny v mozgu a poskytnúť vedcom bližší pohľad na to, ako náš mozog pracuje so spomienkami. Sú dva druhy zábran. Prvou je takzvaná jemná zábrana a je to klip, ktorý ukazoval rozličné zábery tej istej udalosti. Napríklad keď počas futbalového zápasu kamera sleduje rozohrávajúceho brankára, ktorý vykopne loptu a na ďalšom zábere sa nachádza hráč, ktorý tú loptu chytí.

Druhou je tvrdá zábrana. Opäť ide o spojenie dvoch záberov, ktoré tentokrát nemajú medzi sebou žiaden súvis. Ak ostaneme pri futbalovom zápase, predstavte si opäť rozohrávajúceho brankára, no namiesto strihu na iného hráča by sa odrazu objavilo niečo úplne iné, napríklad reklama.

„Pozerám sa stále na to isté? Pokračuje príbeh ďalej, alebo sa na obrazovke objavilo niečo úplne iné? Zmena, ktorá nastáva s prechodom jedného záberu na druhý určuje, o aký druh kognitívnej hranice ide,“ vyjaril sa Jie Zheng, autor štúdie.

Tím výskumníkov sledoval mozgovú aktivitu dobrovoľníkov počas sledovania rozličných klipov. Všimli si, že v tomto procese sú aktívne dve špecifické skupiny buniek. Jednu skupinu nazvali „hraničné bunky“. Táto skupina reagovala zvýšenou aktivitou na ktorýkoľvek z druhov kognitívnej hranice. Druhá skupina sa označovala ako „udalostné bunky“. Ide o skupinu, ktorá bola aktívna len v prípade, keď mozog zaznamenal medzi dvoma zábermi tvrdú hranicu.

„Fotogaléria“ v mozgu

Ako to teda súvisí s fungovaním nášho mozgu? V závere štúdie vedci prinášajú teóriu, že náš mozog môže svojim spôsobom fungovať ako fotogaléria. Moderné zariadenia dokážu vytriediť fotografie, ktoré sa udiali počas jednej udalosti na základe lokality a času. V smartfónoch sa tieto fotoalbumy označujú ako udalosti a nová udalosť vznikne, keď nastane výrazná zmena či už v polohe, alebo v čase.

Náš mozog môže podľa autorov štúdie fungovať podobne. Jemné hranice medzi udalosťami vznikajú na vytvorenie určitej spomienky a keď nastáva tvrdá hranica, jedna spomienka sa ukončí a začína sa vytvárať nová.

Keď následne vedci ukázali účastníkom experimentu fotografie z videoklipov, ich úlohou bolo povedať, či ide o záber z filmu, ktorý práve videli. Ukázalo sa, že si dokázali ľahšie zapamätať fotografiu, ktorá sa odohrala krátko po jemnej, alebo tvrdej hranici. S čím mali ale problém bolo určenie toho, ktorý záber sa objavil ako prvý, obzvlášť ak sa jeden nachádzal pred a druhý za tvrdou hranicou. Dôvodom môže byť to, že si ich náš mozog radí do rozličných udalostí. 

Do budúcnosti vedci preskúmajú spôsob, ako ukladanie spomienok funguje v súvislosti s prirodzenými mozgovými rytmami. Jedným z nich je theta rytmus, ktorý sa spája s učením a pamäťou. Ak mozgové bunky pracovali v súlade s týmto rytmom, účastníci štúdie si jednoduchšie zapamätali správnu sekvenciu udalostí. Tento mechanizmus by mohol pomôcť pri liečení neurologických ochorení, ktoré napádajú práve našu schopnosť vytvárať a ukladať spomienky.

 

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close