SpravodajstvoVeda a výskum

Ako by vyzerala „jadrová zima“? V takomto svete by sme žiť nechceli

Už po prvom teste atómovej bomby ľudstvo spoznalo ničivú silu tejto zbrane.

Proces jadrového štiepenia bol objavený v roku 1938. Za tento objav boli zodpovední traja vedci, ktorí pracovali v Berlíne, počas nacistického režimu. Otto Hahn, Lise Meitner a Fritz Strassman našli spôsob, ako rozdeliť väčší atóm na dva, alebo viac menších atómov – proces, ktorý prakticky vydláždil cestu k jadrovým zbraniam.

Keď nastane výbuch atómovej bomby, jedným z okamžitých účinkov je intenzívna vlna radiácie zložená z gama žiarenia a neutrónov. Ide o priamu formu ožiarenia, vytvorenú nukleárnou reakciou a netrvá dlhšie, ako jednu sekundu. V prípade 10-kilotonovej bomby sa smrteľná dávka žiarenia dostáva do vzdialenosti jedného kilometra v rádiuse výbuchu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ničivé účinky atómovej bomby

Verte, či nie, ale smrteľná dávka radiácie je v prípade explózie jadrovej bomby zanedbateľná, píše portál MIT Press. Výbuch totiž sprevádzajú iné ničivé faktory, ktoré sa dostávajú do oveľa väčších vzdialeností. Výnimkou sú neutrónové bomby, ktoré uprednostňujú smrteľnú radiáciu pred inými devastujúcimi účinkami zbrane.

Po výbuchu sa bomba takmer okamžite vyparí. Z pevného materiálu sa počas niekoľkých mikrosekúnd stane plyn, horúcejší než jadro našej najbližšej hviezdy – Slnka. V prípade bomby s ničivou silou 1 megatony vznikne v priebehu desiatich sekúnd ohnivá guľa s priemerom viac ako jeden kilometer. Ohnivá guľa jadrovej explózie žiari niekoľkokrát jasnejšie ako Slnko, dokonca aj na vzdialenosť 80 km.

Svet spoznal desivé účinky jadrových zbraní 16. júla 1945. Išlo o prvý úspešný test jadrovej bomby, ktorý bol súčasťou projektu Manhattan a odvtedy je táto zbraň synonymom strachu. Riaditeľ projektu Manhattan, J. Robert Oppenheimer po teste jadrovej bomby prehlásil túto desivú myšlienku: „Stal som sa smrťou, ničiteľom svetov“.

Zakrátko sa jadrové zbrane stali súčasťou každého vojenského arzenálu. Čím viac jadrových zbraní vzniklo, tým väčšie boli obavy, čo by sme s nimi mohli dokázať. Veľa informácií o týchto ničivých zbraniach paradoxne vedci získali až po prvých explóziách. Do slovníka sa zaviedol nový pojem – jadrová zima.

Takmer všetky prognózy hovoria, že ak by sa začala tretia svetová vojna, išlo by o konflikt, ktorý by sa viedol prostredníctvom jadrových zbraní.

„Neviem, aké zbrane budú použité pri tretej svetovej vojne, no viem, že počas tej štvrtej budeme používať kamene a papeky,“ varoval Albert Einstein pred ničivou silou jadrových zbraní.

Jadrová zima – koniec života na Zemi?

Čím bližšie sme k jadrovému konfliktu, tým reálnejšou sa stáva hrozba jadrovej zimy. Atómová bomba je ničivou zbraňou samou o sebe, no takýto útok môže byť špecificky zameraný na vojenský alebo civilný cieľ. Inými slovami povedané, aj keď sú ničivé účinky takejto zbrane obrovské, jej dosah je obmedzený. Pojem jadrová zima znamená špecifické zmeny v našej atmosfére, ktoré zasiahnu celú planétu, píše portál How Stuff Works.

Ak sa po jadrovej vojne dostane do našej atmosféry dostatočné množstvo dymu a popola, povrch našej Zeme by ostal zakrytý pred slnečnou energiou. To by znamenalo výrazný pokles teplôt, ktorý by viedol k jadrovej zime. Podobné príklady môžeme pozorovať aj v našej histórii.

Hoci nejde o jadrovú zimu, v roku 1883 explodovala sopka Krakatoa. Do atmosféry sa dostalo veľké množstvo popola a teploty na planéte poklesli až o 1,2 °C. To trvalo celý rok. Dopad jadrových zbraní by bol oveľa, oveľa ničivejší. V dobe studenej vojny, keď napätie medzi Sovietskym Zväzom a Spojenými štátmi rástlo, teoretici prichádzali na to, aké by boli dôsledky jadrovej vojny.

V 80. rokoch minulého storočia vznikla štúdia, ktorá tvrdila, že v prípade jadrovej vojny by nastal globálny pokles teplôt až o 40 °C, ktorý by trval celú dekádu. Ľudia, ktorí by prežili útoky jadrových zbraní by už čoskoro čelili hladomoru.

Desivá teória

V 90. rokoch sa objavila ďalšia mrazivá teória. V prípade, že by boli vypustené všetky jadrové hlavice, by nastal ten najhorší prípad jadrovej zimy. Okolo obeda by na planéte prevládala totálna temnota, ktorá by pripravila o život všetko, čo neumrelo dôsledkom jadrových explózií.

V lepších prípadoch by jadrová zima znamenala drastický pokles teplôt, ktoré by pripravili prežívajúcich ľudí o potravu. S úbytkom slnečného žiarenia by bolo možné, že rastliny prídu o schopnosť produkovať kyslík pomocou fotosyntézy. V horších prípadoch by sa do atmosféry dostalo toľko popola a dymu, že by bolo slnečné svetlo úplne zablokované. To znamená, že by sa celá planéta ponorila do obdobia temna a teploty by začali klesať ešte hlbšie. V takomto prípade existuje len malá šanca, že by to život na Zemi dokázal zvládnuť.

Možno trochu utešujúcou správou je fakt, že jadrová zima je stále len teóriou. Ľudstvo nevie, aké by boli dôsledky jadrového konfliktu, no zrejme bude najlepšie, keď sa to nikdy nedozvieme. Portál NUKEMAP prináša ničivú perspektívu jadrových zbraní a pomocou neho môžete zistiť, aká veľká oblasť by bola v prípade jadrovej explózie postihnutá.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close