SpravodajstvoVeda a výskum
Ako by vyzeral život na planéte v blízkosti čiernej diery?
Vedcom sa podarilo jednu takú nájsť, no nie je bez chýb
V minulosti sme si mysleli, že obývateľná planéta bude vodný svet, ktorý sa nachádza pri hviezde, akou je aj naše Slnko. Najnovší výskum však natrafil na planétu, ktorá je síce obývateľná, no nachádza sa na mieste, kde by nechcel byť naozaj nikto. Planéta obieha čiernu dieru nebezpečne blízko horizontu udalostí.
Extrémne sily okolo planéty sú schopné ju zahriať na prijateľnú teplotu, má to však jeden háčik. Planéta by musela obiehať takmer rýchlosťou svetla. Na prvý pohľad sa môžu čierne diery zdať ako tým najmenej príťažlivým domovom pre akúkoľvek živú formu. Ide o objekty tvorené čistou gravitáciou, ktoré do seba vtiahnu všetko, čo prekročí horizont udalostí. Navyše nevyžarujú žiadne svetlo, sú čierne. Vo svojom rukáve však skrývajú jedno prekvapenie.
Tým prekvapením je kozmické mikrovlnné pozadie, čo je ostatok radiácie z čias, kedy bol vesmír ešte v plienkach. Taktiež je to najväčší zdroj žiarenia v celom vesmíre. Toto žiarenie je chladné, no ako padá do čiernej diery, „preskakuje“ do vyšších a vyšších úrovní energie. Môže za to práve extrémna gravitácia. Tesne predtým, než prejde za horizont, môže mikrovlnné žiarenie nadobudnúť toľko energie, že sa premení na infračervené, alebo ultrafialové žiarenie. V blízkosti čiernych dier prestáva byť chladným a veľmi rýchlo sa zahreje na vysoké teploty.
Brutálne podmienky
Ak čierna diera rotuje, je schopná sústrediť svetlo do jedného rovného lúča, vďaka čomu sa toto žiarenie tvári ako jeden bod na oblohe, trochu ako Slnko. Ak sa teda nachádzate blízko čiernej diery, môžete pociťovať celkom príjemné teploty. Ak ste planétou, môže sa ľad na vašom povrchu rozpustiť a vznikne voda. Potenciálne miesto pre život.
Aby ale život na planéte zotrval, potrebuje odvádzať teplo. To tiež zariadi čierna diera. V jej blízkosti sú gravitačné výkyvy natoľko silné, že sa horizont udalosti zdá byť väčší než v skutočnosti je. Ak by sa planéta nachádzala dostatočne blízko, mikrovlnné žiarenie by sa koncentrovalo len do malého disku, zatiaľ čo by horizont udalostí zabral až 40% oblohy. Ak by planéta rotovala, existoval by na nej cyklus „Dňa“ a „noci“.
Neprehliadnite
Obežná dráha je v takejto blízkosti veľmi nestabilná. Objekty zvyknú buď padnúť do čiernej diery, alebo závratnými rýchlosťami odletieť preč a už sa nevrátiť. Planéta by musela obiehať veľmi blízko horizontu udalostí, čo by znamenalo extrémne rýchlosti. Planéta by sa musela hýbať takmer rýchlosťou svetla, čo by spôsobilo časové zakrivenie. Zatiaľ čo by na tejto planéte prešli sekundy, my u nás doma by sme ich vnímali ako hodiny.
