SpravodajstvoVeda a výskum

Ak sme často vystavení stresu, môže to zanechať na mozgu trvalé stopy, varuje nová štúdia

Nový výskum vedcov z University of Bonn odhalil deficit v jemných motorických vlastnostiach.

Stres pre nás nie je dobrý, to je všeobecne známe. Nové výsledky vedcov z University of Bonn avšak naznačujú, že stresové situácie môžu mať výrazný dopad aj na časti mozgu zodpovedné za učenie sa nových pohybov, píše portál univerzity.

Podobné zmeny sa vyskytujú aj v ľudskom mozgu. Vo svete hlodavcov sa nedávna štúdia bližšie pozrela na negatívne dopady stresu. Podľa výsledkov vedcov myši stratili časť kontaktu s inými neurónmi po stresovej situácii. Hlodavce si zároveň vyvinuli motorické deficity. Vedci plánujú tieto nové poznatky využiť ako nástroj na včasnú diagnózu, alebo efektívnejšiu liečbu stresových ochorení, napríklad depresie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vystavenie stresovej situácii môže nechať na mozgu viditeľné stopy a existuje možnosť, že sú tieto zmeny trvalé. Čo sa týka nás ľudí, osoby vystavené veľkým dávkam stresu majú častokrát problém s jemnými motorickými funkciami. V štúdii vedci sledovali konkrétny neurón a jeho zmeny po určitej stresovej situácii. Všimli si, že skúmaný neurón stratil časť svojich synapsií – prepojení na iné nervové bunky.

Keď sa učíme nové veci, v mozgu buď vznikajú nové synapsie, alebo sa posilnia tie, ktoré už existujú. Keď však boli hlodavce vystavené stresu, prišli až o 15% týchto prepojení. Nedostatky vedci zaznamenali aj pri jemných motorických funkciách, čo dokázali praktickým experimentom.

Deficit v motorických vlastnostiach

Úlohou myší bolo zobrať si potravu jednou packou a následne preniesť jedlo do úst. Myši, ktoré boli v poriadku dosiahli za päť dní až 30% úspešnosť. Myši vystavené vyšším dávkam stresu, získali potravu len každý desiaty krát. Samozrejme že v tomto prípade záviselo aj na konkrétnom jedincovi. Niektoré myši nevykazovali žiadne deficity, ani po niekoľkých stresových dňoch. Tie vedci považovali odolné.

Aj pri odolnejších zvieratách ale veci pozorovali pokles synapsií po stresujúcej udalosti. Na rozdiel od citlivejších myší, neuróny odolných jedincov sa po čase spamätali. Ako uvádzajú vedci vo svojej práci, je možné, že psychologický stres môže zanechať trvalé následky, ak je mu jedinec vystavený buď dlho, alebo až príliš často.

Vedcom sa podarilo zistiť aj to, čo vedie k strate synapsií. Všimli si že druh imunitných buniek nazývaný mikroglia, sa pri stresovej situácii aktivoval a následne napadol synapsie. Zároveň analyzovali tekutinu, nachádzajúcu sa okolo mozgu a miechy. V nej si všimli určitý druh proteínov, ktorý sa spája s ďalšími ochoreniami, Parkinsonom a Alzheimerom. Vedci síce v rámci štúdie dôkladne skúmali účinky stresu na myšiach, no podľa ich slov aj my ľudia vykazujeme podobné zmeny, ak sme vystavení dlhodobému stresu.

„Veríme, že choroby, spájajúce sa so stresom, napríklad depresia, sú rovnako spájané s degradáciou neurónov, ako iné neurodegeneratívne ochorenia. Dlhodobý stres, ktorému sú napríklad deti čoraz viac vystavované, môže zanechať vážne poškodenie v mozgu,“ vysvetľuje doktorka Anne-Kathrin Gellner.

Autori štúdie tvrdia, že motorické testy by mohli v budúcnosti predčasne odhaliť napríklad depresiu, ešte pred objavením sa ďalších, vážnejších symptómov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close