SpravodajstvoVeda a výskum

Po prvých preletoch sa odhodlali na pristátie: Pozrite sa ako vyzeral prvý fyzický kontakt americkej NASA s Marsom

Po úspešných projektoch v „dobíjaní“ Marsu počas 1962 až 1973 sa nám ako ľudstvu podarilo po prvýkrát pristáť (s robotom) na Marse v 1975.

Po úspešných preletoch popri červenej planéte a  umiestnení prvej družice na jej obežnú dráhu, sa pokusy preskúmať Mars neskončili. Ďalším cieľom bolo na planéte pristáť. V tejto kategórii drží prvenstvo sovietska sonda Mars 3. Ako prvá sa úspešne dotkla povrchu, avšak porúchala sa zhruba 20 sekúnd po prvom „mäkkom pristátí“.

Viking 1 a  Viking 2

Projekt spoločnosti NASA a  zároveň aj názov pre pristávacie moduly, ktoré opäť prišli v páre. Štart modulu Viking 1 sa uskutočnil 20. augusta 1975. Zaujímavosťou je, že pozostával z dvoch častí. Jedna ostala na obežnej dráhe a druhá zostúpila na povrch, čím sa stala prvým úspešným pristátím na planéte. Zosadla v  časti planéty, ktorá nesie názov Chryse Planitia (pozn. redakcie: Zlaté pláne). Viking 2 odštartoval 9. septembra a pristál v časti Utopia Planitia.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ
Mars
Záber zo sondy Viking 1 Zdroj: NASA

Okrem zhotovenia fotografií taktiež podnikli niekoľko experimentov, ktoré sa zamerali na hľadanie známok života. Tie ukázali záhadné chemické procesy v marťanskej pôde, avšak prítomnosť živých organizmov nenašli. Zistili, že kombinácia ultrafialového žiarenia, extrémne sucho a chemické zloženie pôdy „sterilizujú“ planétu a zabraňujú vzniku organizmov.

Mars
Oblaky zachytené sondou Viking 1 Zdroj: NASA

Mars Pathfinder

Misia, ktorá trvala oveľa dlhšie, než každý z vedcov predpokladal. Raketa Pathfinder mala dopraviť k červenej planéte prvý rover, ktorý by dokázal detailnejšie preskúmať povrch planéty. Samozrejme, že pristátie bolo úspešné, dokonca obe časti rakety (pozn. redakcie: pristávací modul a pohyblivý robot) prekonali odhadovanú životnosť. Pristávací modul fungoval skoro trikrát dlhšie a robot dokonca až 12-krát dlhšie, než vedci odhadovali. Počas zostupu na povrch využili úplne nový systém padákov a  obrovských airbagov, ktoré stlmili dopad (pozn. redakcie: video nižšie je 360.stupňove. Pre pohyb je potrebné podržať obraz myškou a  posúvať sa).

Stovky pokusov odhalili, že Mars býval v  určitú dobu teplou a  vlhkou planétou. Taktiež na planéte zaznamenali časté, drobné tornáda (tzv. púštnych diablov). Zistilo sa, že skoro ráno sa v nižšej časti atmosféry tvorili vodavo-ľadové oblaky. Čo sa týka prítomnosti vody na teraz už vyschnutej planéte, skalky a štrk na mieste pristátia odhalili zaujímavý fakt. Podľa nich sa voda na červenej planéte kedysi dávno mohla nachádzať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close