Hubblov teleskop prináša prekvapivé zistenia o ranom vesmíre

Prvé galaxie a hviezdy sa museli vytvoriť oveľa skôr, ako sme si doposiaľ mysleli

Hubblov dalekohlad
Zdroj: pixabay.com (Andrew-Art),, ilustračný obrázok

Hubblov teleskop podľa všetkého spravil ďalší významný objav. Podľa najnovších informácií, ktoré sa nám podarilo prostredníctvom neho získať, prvé hviezdy a galaxie vznikli v ranom vesmíre oveľa skôr, ako sa pôvodne predpokladalo. K týmto zisteniam prišiel tím astronómov vedený Rachanou Bhatawdekarovou z Európskej vesmírnej agentúry, ktorý nenašiel žiaden dôkaz o prvej generácii hviezd, známej ako „Populácia III“, keď bol vesmír starý len 500-miliónov rokov. Na tému upozorňuje portál hubblesite.org.

Aj Hubblov teleskop má svoje limity pozorovania

Prieskum galaxií zostáva v modernej astronómii veľkou výzvou. Nevieme totiž, kedy a ako vznikli prvé hviezdy a galaxie vo vesmíre. A to aj napriek tomu, že sme schopní aspoň čiastočne dostať odpovede na niektoré otázky pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu prostredníctvom hĺbkových pozorovaní. Bohužiaľ, aj tie majú svoje limity. Dôvodom je, že pomocou neho sme síce schopní vidieť do minulosť, ale nie do až tak vzdialenej, ako by sme potrebovali. Teleskop nám totiž ponúka  pohľad len do obdobia približne 500 miliónov rokov od veľkého tresku (pozn. redakcie: vzdialené objekty na oblohe, ktoré vidíme sú od nás vzdialené desiatky až stovky svetelných rokov, pričom odraz svetla k nám putuje dlhú dobu. Inými slovami, objekty na oblohe, ktoré dnes vidíme, vyzerali tak v minulosti a dnes môžu vyzerať úplne inak, tudiž sa pozeráme do minulosti).

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Tím vedcov vedených Bhatawdekarovou sa rozhodol študovať prvú generáciu hviezd v ranom vesmíre. Hviezdy Populácie III musia pozostávať výlučne z vodíka, hélia a lítia. Ide o jediné prvky, ktoré existovali pred procesmi v jadrách týchto hviezd, pričom mohli neskôr vytvárať ťažšie prvky, ako napríklad kyslík, dusík, uhlík a železo.

ilustracia skoreho raneho vesmiru.jpg
ilustrácia skorého raného vesmíru, Zdroj: ESA/Hubble, M. Kornmesser, and NASA

Tím vedcov sa sústredil na skúmanie vesmíru približne 500 miliónov rokov až 1 miliardu rokov po veľkom tresku, prostredníctvom študovania klastra MACS J0416 a jeho paralelného poľa, pričom došli k zaujímavým záverom.

„V tomto kozmickom časovom intervale sme nenašli žiadne dôkazy o hviezdach Populácie III prvej generácie,“ uviedla Bhatawdekarová o nových výsledkoch.

Galaxie sa museli vytvoriť oveľa skôr

K tomuto záveru došli prostredníctvom novo vyvinutej techniky pozorovania, pomocou ktorej bolo možné sledovať 10 až 100-krát slabšie viditeľné galaxie, ako tomu bolo v minulosti. Sledovania astronómovia vykonávali v priebehu rokov 2012 až 2017. Toto im umožnilo objaviť galaxie s nižšími hmotami, ako boli v minulosti pozorované prostredníctvom Hubbleovho teleskopu, vo vzdialenosti zodpovedajúcej tomu, keď bol vesmír mladší ako miliarda rokov.

„Tieto výsledky majú hlboké astrofyzikálne následky, pretože ukazujú, že galaxie sa museli vytvoriť oveľa skôr, ako sme si mysleli,“ uviedla Bhatawdekarová, ktorá ďalej dopĺňa: „…tiež to silne podporuje myšlienku, že za reionizáciu sú zodpovedné nízkohmotné / slabé galaxie v ranom vesmíre.“ hovorí  Bhatawdekarová  (pozn. redakcie: Reionizácia v kozmológii Veľkého tresku predstavuje proces, ktorý zmenil hmotu vo vesmíre po temnoveku z elektricky neutrálnej opäť na ionizovanú. Reaionizácia predstavuje druhú z dvoch hlavných fázových premien plynu vo vesmíre)

Výsledky štúdie tak zanechávajú za sebou mnoho nezodpovedaných otázkou, kedy vznikali prvé hviezdy a galaxie. Zároveň otvárajú priestor a témy skúmania pre nové generácie vesmírnych teleskopov, ako je napríklad teleskop Jamesa Webba, ktoré by mohli priniesť viac žiadaných odpovedí.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre