Mohol mať Mars v minulosti prstenec? Nové dôkazy naznačujú, že áno
Dôkazy našli na jednom z mesiacov, ktorý bol prstencom ovplyvnený
Mars – púštna, nehostinná planéta mohla vyzerať v minulosti okúzľujúco. Nový výskum našiel ešte viac dôkazov o tom, že okolo červenej planéty mohli byť v minulosti prstence.
Dôkazy ležia pri menšom z marťanských mesiacov, Deimose. Ten obieha v mierne naklonenom uhle relatívne k rovníku planéty. Podľa vedcov by mohol byť tento mierny náklon spôsobený práve planetárnym prstencom. Téme sa venuje sa tomu portál Science Alert.
Planetárne prstence nie sú vo vesmíre ničím nezvyčajným. Ako prvá prichádza na rozum planéta Saturn, avšak v našej Slnečnej sústave je oveľa viac planét, ktoré majú okolo seba prstence. Saturn, Urán, Neptún, Jupiter a aj trpasličia planétka Haumea, ktorá sa nachádza v Kuiperovom páse. V roku 2017 vedci teoretizovali, že aj Mars mal v minulosti prstenec. Simulácie naznačovali, že väčší z marťanských mesiacov, Phobos, mohol vzniknúť po náraze asteroidu. Po náraze vyleteli trosky planéty na obežnú dráhu, kde utvorili prstenec. Následne sa úlomky začali spájať dokopy a vznikol Phobos. Ten mal byť podľa vedcov oveľa masívnejší, než je dnes.
Uzavretý kruh
Teraz vedci pridali do rovnice aj druhý mesiac, Deimos a výsledky sa dokonale zhodujú s predchádzajúcim modelom.
„Fakt, že Deimos neobieha v rovine rovníka sa zdal byť doteraz nepodstatný a nikto sa ho nesnažil vysvetliť,“ hovorí astronóm Matija Ćuk z inštitútu SETI.
Odchýlka mesiaca Deimos nie je veľká. Ide o 1.8 stupňa od rovníka Marsu. Až na tento fakt je jeho obežná dráha relatívne normálna. Jeden obeh trvá 30 hodín a dráha obehu nemá žiadne ďalšie odchýlky. Preto sa nikto nad ňou nezamýšľal. Na druhú stranu Phobos je oveľa bližšie k Marsu. Jeho obežná dráha trvá len 7,5 hodiny a každý rok sa približuje k povrchu o 1.8 cm. Predpokladá sa, že za 100-miliónov rokov narazí mesiac na bod, kedy ho zničia slapové sily planéty (pozn. redakcie: slapová sila je druhotným efektom gravitačnej sily).
Neprehliadnite
Väčšina trosiek, ktoré po mesiaci ostanú padnú na povrch Marsu, avšak niektoré z nich by mohli ostať na obežnej dráhe a vytvoriť „nový Phobos.“ Vedci predpokladajú, že tento proces sa mohol v minulosti zopakovať niekoľkokrát. Vytvorenie nového mesiaca, ktorý je vytláčaný ďalej od planéty, zatiaľ čo zvyšky trosiek padajú na povrch, mohlo narušiť obežnú dráhu druhého mesiaca. Vedci predpokladajú, že podobné divadlo sa mohlo odohrať pred 3.5 miliardami rokov.
Japonská vesmírna agentúra JAXA vyšle sondu na povrch mesiaca Phobos v roku 2024. Ich cieľom je odobrať vzorky a následne ich priniesť späť na Zem, kde vedci určia vek mesiaca. Ak sa potvrdí, že mesiac je starý len niekoľko stoviek miliónov rokov, potvrdia sa teórie vedcov.
Komentáre