SpravodajstvoVeda a výskum

Ako je možné, že na hranici pozorovateľného vesmíru miznú galaxie?

Vedci sa stretli zo zaujímavým fenoménom, pri ktorom sa z vesmíru vytrácajú objekty

Vo vzdialených kútoch vesmíru miznú celé galaxie  a všetky hviezdy, planéty, alebo život, ktorý sa na nich ukrýva, miznú. Samozrejme že sa len tak nevyparia, no sú vymrštené do neznámeho priestoru, ktorý vedci nazývajú nepozorovateľný vesmír.

Aby sme túto záhadu dokázali pochopiť, musíme sa pozrieť na dva najzarážajúcejšie vesmírne objavy. Už odnepamäti ľudstvo fascinovala veľkosť a vek vesmíru. Pokračuje vesmír donekonečna, či má nejakú hranicu? V roku 1687 prišiel Isaac Newton s prelomovou knihou Principia, ktorá zmenila spôsob, akým sa na vesmír pozeráme a navrhla univerzálny zákon gravitácie. Píše o tom portál Science Alert.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V najzákladnejšej formulácii zákon hovoril o tom, že každá hmota je priťahovaná inou hmotou. Dnes sa to už radí medzi všeobecné znalosti, no v tom čase bolo toto tvrdenie zarážajúce. Newtonova práca hovorila, že ak je vesmír konečný, príťažlivosť všetkého by spôsobila jeho kolaps. Keďže sa to nestalo predpokladal, že je vesmír nekonečný.

Kvôli niečomu, čo sa nazýva Olbersov paradox vedci vedeli, že Newtonove tvrdenia nemôžu byť úplná pravda. Paradox hovorí o tom, že temnota, ktorú pozorujeme na nočnej oblohe je priamym dôkazom toho, že je vesmír konečný. Hviezdy sa v našom uhle pohľadu zmenšujú, čím ďalej od nich stojíme a hoci sú vzdialené hviezdy tmavšie a menšie, videli by sme ich viac. V nekonečnom vesmíre by sme nemali na oblohe vidieť nič iné, len svetlo.

V roku 1913 zistil americký astronóm Vesto Slipher, že sa svetlo zo vzdialených galaxií posúva bližšie k červenému spektru svetla. To znamenalo, že sa galaxie pohybovali od nás preč. Tento objav posunul o krok ďalej Edwin Hubble, ktorý prišiel na to, že vesmír expanduje.

Expanzia vesmíru

Táto informácia viedla k myšlienke, že ak vesmír expanduje, v minulosti musel byť menší a ak sa presunieme dostatočne dlhú dobu, prídeme na to že vesmír bol jedného času len jeden bod. Ten teraz nazývame veľký tresk a pre nás je to začiatok vesmíru.

Koncom 20. storočia vedci prišli na to, že čím ďalej sú objekty od Zeme, tým rýchlejšie sa od nás vzďaľujú. Vesmír sa dokonca dokáže rozpínať rýchlejšie než svetlo a tu nastáva problém. Pozorovateľný vesmír je okruh svetla, ktorý začal veľkým treskom. Je to svetlo, ktoré sa neustále šíri dopredu a dáva nám možnosť vidieť to, čo vidíme. Zo Zeme totižto nedokážeme vidieť za túto hranicu.

Keby sa vesmír nerozpínal, svetlo by ku nám v určitý čas došlo. Lenže tým, že sa niektoré časti vesmíru rozpínajú rýchlejšie, svetlo z určitej vzdialenosti od nás ku nám nemá šancu doraziť. Preto dochádza k tomu, že určité galaxie zmiznú za hranicou nepozorovateľného vesmíru a už ich nikdy neuvidíme.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close