SpravodajstvoVeda a výskum

Dokážu planéty bez hviezdy podporovať život? Vedci poznajú odpoveď

Loeb a jeho kolega Manasvi Lingam sa pozreli na tri zdroje tepla pre planétu bez hviezdy

Nie príliš blízko, no ani príliš ďaleko. Tak znelo pravidlo, ktoré hovorilo o tom, ako ďaleko sa má planéta nachádzať od svojej domovskej hviezdy, aby sme ju mohli považovať za obývateľnú. Nová štúdia ale toto pravidlo napáda. V nej sa hovorí o tom, že planéta môže byť schopná udržať na svojom povrchu vodu, či iné kvapaliny, pokiaľ je dostatočne zahrievaná. Nemusí to byť len hviezdou, ale aj rádioaktívnym rozpadom. Píše portál sciencemag.org

Tento poznatok otvára pre vedcov množstvo nových možností. Obývateľnou planétou tak môže byť aj teleso, ktoré voľne poletuje vesmírom, čiže nemá hviezdu, okolo ktorej by obiehalo. Rádioaktívne izotopy, ako napríklad uránium-238, tórium-232, či draslík-40, sa nachádzajú v Zemskej kôre. Keď sa tieto nestabilné rádionuklidy rozpadajú, generujú malé množstvo energie, približne jednu tridsať-tisícinu toho, čo dostávame od Slnka.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Výskumníci si myslia, že niektoré planéty, hlavne tie blízko jadra galaxie, môžu mať dostatok izotopov na to, aby vytvorili dostatočné množstvo tepla a ochránili planétu pred zamrznutím.

„Dáva vám to možnosť byť kdekoľvek,“ tvrdí Avi Loeb, astrofyzik z Harvardskej univerzity.

Extrémne podmienky

Loeb a jeho kolega Manasvi Lingam sa pozreli na tri zdroje tepla pre planétu bez hviezdy. Ide o pozostatok tepla z čias formácie planéty, rádioaktívny rozpad izotopov z dlhou životnosťou a rádioaktívny rozpad izotopov s krátkou životnosťou. Následne vytvorili modely povrchových teplôt planét s rozličnou masou a počtom rádionuklidov.

Zahriatie planéty natoľko aby sa na povrchu mohla vyskytovať voda vyžaduje tisíckrát viac zdrojov rádioaktívnych izotopov, než má naša Zem. Dvojica vedcov zistila, že planéta s rovnakou hmotnosťou ako Zem a stonásobkom rádioaktívnych izotopov by dokázala na povrchu udržať etán v kvapalnom stave po dobu sto miliónov rokov.

Úroveň radiácie na takýchto planétach by bola niekoľko stoviek krát vyššia, než dávka radiácie, ktorej sa vystavili obyvatelia Černobyľu.

„Je nepravdepodobné, že by mnohobunkový život dokázal prežiť také úrovne radiácie,“ tvrdí Lingam.

Hoci by komplexnejší život nedokázal prežiť dávku radiácie, niektoré najodolnejšie mikróby, nachádzajúce sa na Zemi, by šancu mať mohli. Otázka pre vedcov znie, či by vôbec mohla existovať planéta s takým počtom rádionuklidov. S najväčšou pravdepodobnosťou, ak vôbec, by sa tieto svety nachádzali blízko jadra našej galaxie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close